NÁROD OČAKÁVAJÚCI MESIÁŠA

Židia dlhé stáročia očakávali Mesiáša. Nové a nové generácie prichádzali na svet, dospievali a umierali, avšak každé nové pokolenie verilo, že práve ono sa dožije týchto udalostí.

Židia verili, že pred príchodom Mesiáša v posledných fázach trvania sveta sa celý izraelský národ vráti zo všetkých končín zeme a bude opäť pánom vo vlastnej krajine – všetky kmene budú žiť pospolu. Mŕtvi vstanú z hrobu a tí Židia, ktorí zomreli a boli pochovaní mimo vlasti, sa Mesiášovým zázrakom dostanú popod zem do Jeruzalema a Boh im navráti život. Všeobecné zmŕtvychvstanie bude ohlasovať hlas mohutnej trúbky. Každý pravoverný Žid vedel, že ich zmŕtvychvstanie budú predchádzať dve udalosti: Mesiášov príchod a koniec sveta. O tom, ako sa to stane, najmúdrejší v národe rokovali v nekonečných debatách, citovali slová prorokov a posvätných kníh. Hovorili o tom opatrne, s bázňou a s utajovanou radosťou a nikoho nikdy neunavilo ich počúvať.

Všetci múdri národa sa zhodovali v tom, že Mesiáš bude z rodu Dávidovho, bude nazvaný Synom človeka, ale vyjde z rúk Boha, kde existoval už dávno pred stvorením hviezd a slnka. To všetko poznali Židia z kníh, ako i to, že najväčšou ťažkosťou bude ho rozpoznať, keď naozaj príde.

Z času na čas prichádzali do Jeruzalema nepraví Mesiáši v sprievode svojich dôverčivých stúpencov, ktorí volali: „Hosana, Synovi človeka!“ Nepraví Mesiáši boli dvojakého druhu: jedni boli šarlatáni a tí druhí šialenci. Tí druhí to pochopiteľne mysleli vážne. A zdá sa, že vždy to skončilo podobne: chrámoví kňazi na nich pokrikovali a farizeji im kládli úskočné otázky, aby ich podchytili v reči. Ľud žiadal zázraky ako dôkaz ich božstva. Vždy bol podvodník odhalený, väčšinou veľmi skoro a Jeruzalem sa opäť vrátil k normálnemu životu, rozhodnutý, že nabudúce sa už nedá zviesť. V Jeruzaleme zavládla postupne atmosféra, že každý prichádzajúci mesiáš je aj tak „egyptský kúzelník“ – atmosféra nedôvery, pochybností a predsudkov, do ktorej bolo veľmi ťažké prísť aj Mesiášovi pravému.